defektné dieťa

Laith mi veľmi chýba, písala som si s ním znova a znova a nemala som žiadnu nádej na písanie, ale všetku svoju energiu som vložila do toho, aby som napísala to, čo cítim, skoro som zabudla, že nemilujem nič iné ako jeho, resp. Milujem ho celého len s domovinou, Laith bol jeden z tých, ktorí necítili, a z ktorých Ani neplačú, ktorý nepozná rozdiel medzi pomarančovým kvetom a citrónovým kvetom, nepozná rozdiel medzi jazmínom a chryzantémou, ani nevidieť, že by mala byť posvätená ľalia.

Kedysi som si myslel, že život nepôjde, iba ak budem naliehať, aby som sa opieral o oči, ktoré ma zatúlali a zavádzali, okrem toho ma veľmi nenávidí, skôr nenávidí moju existenciu a nenávidí moju lásku ku všetkému, stále mučil jeho duša a moja duša.

Hoci je Laith dieťa so svojimi chybami, dieťa so svojimi tajomstvami a dieťa so všetkým, dieťa dokonca aj s vojnou, ktorá rozhádzala ruže, čakal som naňho márne.